Ak sa zamyslím nad históriou našej rodiny tak vidím aj celospoločenské míľniky v rámci nielen Slovenska, ale aj sveta. Ako rozhodnutia nášho národa, alebo len našich elít, alebo úplne niekoho iného rozhodli o životoch obyčajných ľudí.
Môj dedo narukoval v roku 1939. Vo svete to vrelo. My sme ako národ chceli brániť našu vlasť ČSR, no niekto v Mníchove rozhodol. Mierovo, nestrieľalo sa. No potom sme sa rozhodli ako národ bojovať proti boľševizmu (alebo naše elity?, alebo to spískali v Berlíne?) a deda odviedli ho až do Krasnodaru. On sám si nemohol vybrať. Neskôr sme sa ako národ vrhli do povstania (zase elity?, alebo niekto v Moskve alebo Londýne?), on musel prisahať už tretí krát a zase si nemohol vybrať. Povstanie potlačili, deda zatkli a odviedli do pracovného tábora v Ríši. Pán Boh zaplať prežil, no veľa mladých životov vyhaslo. Cena za našu slobodu nepredstaviteľná.
Otec narukoval v roku 67. Vo svete vrcholila studená vojna. Ako národ sme bojovali za slobodu. Po príchode Rusov sme sa museli rozhodnúť ako národ, či naozaj slobodu nevyhnutne chceme, akú cenu majú životy mladých chlapcov. Veľa ľudí cenu života poznalo, lebo prežili peklo pred 20 rokmi. A tak sme sa ako národ (alebo elity?, alebo Moskva?) znova rozhodli. Nikto nepískol poplach, nevyhnal chlapcov proti presile. Nájsť hrdinov v časoch keď sme sklonili hlavu je ťažké. Aj tak ďakujem pán Dubček že ste zachovali pokoj. Slobodu sme na čas stratili, ale mladé životy mohli žiť.
Ja som rukoval až v roku 93. Vo svete skončila studená vojna. Washington a Moskva nakreslili nové čiary. Prišla sloboda a zmeny okolo nás boli úžasné. No potom gradoval spor s bratmi Čechmi. Našťastie to bola vojna len pomlčková, na rozdiel od Juhoslávie. Z tej doby našťastie nemáme hrdinov ako naši bratranci Chorváti a Srbi. A tak sa poďakujem bohu za zdravie a život, vždy keď vidím na jadranskej pláži rovesníka bez nohy.
Dnes sa vo svete prekresľujú čiary znova. My ako národ (alebo len elity?) by sme sa mali znova rozhodnúť. Rozhodneme sa? Budeme bojovať? Alebo počkáme?
Naša rodina býva pri letisku Kuchyňa odkedy tam stojí. Cvičný priestor tam bol už za monarchie. Lietali tam lietadlá československé, nemecké, slovenské, ruské, francúzske a už aj americké. Možno budú aj čínske alebo indické.
A ak sme pri Indií, sadnime si a pokojne počkajme. Pre mňa platí zachovať pokoj a hlavne nehrať sa na hrdinov.
Celá debata | RSS tejto debaty