Richard Kuchynka

Ďakujem že ste po viac ako tisíc rokoch vzkriesil myšlienku športového podujatia spájajúceho rôzne národy. Úžasná myšlienka má na dva týždne zastaviť boje na celom svete a majú sa stretnúť muž proti mužovi na ihrisku, nie na bojisku. S hrdinami, víťazmi, ale bez mŕtvych a porazených. No musím sa vám posťažovať, dejú sa nám tu nekalé veci okolo hier.

   Začal to jeden národ, podľa farieb olympijského kruhu by som ho nazval „modrým“, v roku 1980 povýšil politiku nad olympijské myšlienky a odbojkotoval olympiádu, lebo „červený“ národ bol neprávom v Afganistane. Zhodou okolností teraz odtiaľ utiekol po dlhých rokoch práve „modrý“. Niežeby bol „červený“ národ mierový, to nie, bojovali proti „modrým“ v Kórei, Vietname a neviem kde na svete. Samozrejme „červený“ mu to vrátil v roku 1984. No prvý bojkot hier takýchto rozmerov prišiel z krajiny neobmedzených možností.

   V roku 1996 bolo sté výročie prvých Olympijských hier, ktoré sa konali ako prvé novodobé v Aténach v Grécku. Celý svet čakal oslavu v kolíske olympijského ducha pod Akropolou. No „modrý“ národ ukázal čo je dôležité v našej dobe. Peniaze… Najznámejšia malinovka plná cukru a kalórií, inšpirovaná inou značkou ktorá bola kombináciou vína s kokaínom, nápoj obéznych sledovačov TV programov si „kúpila“ výročie do svojho mesta. Vivat zdravý životný štýl.

   „Modrý“ národ sa ale stavia aj do pozície sudcu a strážcu čistoty športu. Ich športovci dopovali roky čo dokázala výpoveď šéfa ich dopingovej agentúry v roku 2003, pokračovalo to aférou Balco dokazujúcou systém dopingu v športe v modrej krajine. Príkladom boli šprintérske esá Justin Gatlin, Dennis Mitchel, Tim Montgomery alebo zo žien Marion Jonesová, susedovie Ben Johnson alebo nikdy priamo neusvedčený Carl Lewis, vrcholom bol Lance Armstrong symbol čistoty a nezlomnej vôle. No a po tomto „modrá“ krajina, samozrejme spolu s inými, obrovským tlakom na rôzne inštitúcie dosiahla aby bol niekto potrestaný. A tipnime si koho potrestali trestom uplatňujúc pre normálne právo neprijateľnú kolektívnu vinu? „Červený“ nesmú športovať vo svojom drese, pod svojou vlajkou. Samozrejme pozitívne testovali veľa „červených“ športovcov a určite mali v „červenej“ krajine svoj vlastný dopingový systém. No potrestať len jednu krajinu? A plošne potrestať aj čistých športovcov?  Mnohí tvrdo a čisto trénovali a boli potrestaní.

   A teraz najnovšie ukázali na inú krajinu, nazvime ju podľa „žltého“ kruhu na olympijskej vlajke. „Modrí“ burcujú rôznymi politickými bojkotmi aj pred februárovou olympiádou v „zakázanom meste“ a padli slová aj o bojkote športovcov. Pripojila sa aj naša pani prezidentka a poponáhľala sa s vyhlásením o osobnej neúčasti. Nové vyhlásenie NHL o neúčasti ich hráčov na OH mi príde len ďalším logickým krokom v znásilňovaní olympijskej myšlienky. Nevidím rozdiel medzi rýchlokorčuliarkou, lyžiarom alebo hokejistom a ich rizikom nákazy. A výpadky zápasov viackrát NHL vedela vyriešiť bez problémov počas štrajku hráčskej asociácie NHLPA redukciou a úpravou vylosovania. No vtedy vôla bola, lebo šlo o peniaze. Prečo prídu o svoj sen najväčšie hviezdy Černák, McDavid, Draisaltl, Kučerov a aj „modrý“ Matthews? Sú v tom len peniaze alebo aj kus politiky?

   A aby som nebol kritický len proti modrej krajine, politika sa robí na celom svete. A robí sa aj špinavá politika. Preto by som chcel vyzvať aby sme my, Slováci neboli týchto nekalých praktík účastní. Tak ako sme v „červenom“ bloku spravili chybu v roku 1984, tak nerobme chybu ani teraz na „modrej“ strane. Mali by sme myslieť na to že v roku 1984 prišli o svoj životný sen naši športovci ako Jožko Pribilinec alebo Imrich Bugár. Ak sa bude šliapať po mierovej, spojujúcej olympijskej myšlienke, tak na to doplatia naše deti. A možno aj nesplneným celoživotným snom o zlatej medaile.

   Na záver spomeniem veľký najznámejší príbeh z roku 1936, počas hier organizovaných fašistickým režimom, ktorý propagoval nadradenosť árijskej rasy. Atlét „modrých“ Afroameričan James Cleveland „Jesse“ Owens si svoj sen splnil práve v Berlíne a stal sa štvornásobným olympijským víťazom. Hitler napriek tradícií mu odmietol zagratulovať pravdepodobne práve kvôli farbe jeho pleti. Bol by sa stal tento príbeh prekonávajúci pomýlenú propagandu ak by „modrí“ odbojkotovali tieto hry?

   Pán Coubertin, možno by ste mal nejako poslať návod terajším diplomatom a politikom, ako ste Vy vedel osloviť a spojiť na konci 19.storočia toľko rôznorodých národov.

Odpočívajte v pokoji a večnom nebeskom mieri, vážený pán Pierre de Coubertin